Ako sa vyrovnať s prehrou

Definujme slovo „prehra“

Prehra je jednoznačne negatívnou  skúsenosťou pre každého z nás, no to, ako sa s ňou vyrovnáme, záleží vo veľkej miere na našom vlastnom vnímaní prehry ako takej. Všeobecne môžeme hovoriť o poslednom mieste na akejkoľvek súťaži, no aj to je značne ovplyvnené aktuálnou výkonnosťou a našimi vlastnými očakávaniami, ako aj tými od trénera či rodičov. Preto sa niekedy aj my trénerky dostaneme do situácie, v ktorej sme v podstate spokojné s výkonom našich zverenkýň, no tie odchádzajú zo súťaže smutné, pretože výsledok nezodpovedá ich predstavám na základe snahy vloženej do tréningu. Nedávno sme mali podobnú skúsenosť a musím uznať, že bolo pre mňa veľmi ťažké moje gymnastky utešiť. Z môjho pohľadu zašli priemerne dobre; keď urobili chybu, nespanikárili a zabojovali až do konca – a to je presne to, čo som od nich chcela vidieť. No keď už sa dáte na súťaženie, vždy v kútiku duše dúfate v medailu – a bohužiaľ, v našom športe má každý len jednu šancu predviesť sa; a aj malé, pre laikov zdanlivo nepodstatné chybičky v predvedení vedia zásadne zmeniť poradie.

Druhý prípad predstavujú gymnastky na vysokej úrovni, ktoré bežne bojujú o miesta na stupienkoch víťazov. Ich nastavenie mysle je priamo na výhru a vtedy ani medaila nemusí znamenať spokojnosť. Pri tomto príklade mi napadá Shawn Johnson, americká športová gymnastka známa hlavne z Olympijských hier v Pekingu 2008, ktorá vo viacerých interviách a svojich vlogoch na YouTube hovorí o tom, ako mala celý život pocit menejcennosti kvôli neustálym strieborným medailám. Poviete si, ako si môže olympionička pripadať menejcenne, no všetko je len o hlave – porovnáva sa v rámci svojich štandardov na svojej úrovni a tým, že stále mieri vyššie, ani 2. miesto na svete zrazu nie je dostatočné. Ako sa s tým teda vyrovnať?

Nepopierajte negatívne emócie

Ako tréneri sa snažíme vždy deti povzbudiť a aj keď im po súťaži povieme všetky chyby, chceme ich poslať domov pozitívne naladené. Treba si však uvedomiť, že svoje emócie spracujú oveľa lepšie, keď ich precítia a nebudú sa im brániť. Môže to znieť kontraproduktívne, no keď daný negatívny stav už vyplával na povrch, nemôžeme sa tváriť, že neexistuje a hneď po vyhlásení výsledkov chcieť od detí, aby zabudli na prehru a sústredili sa na ďalší postup. Na každú súťaž sa pripravujeme niekoľko týždňov – ako fyzicky, tak aj psychicky, a preto potrebujeme čas aj na to, aby sme sa z tohto stavu „spamätali.“ Ako tréneri by sme si možno niekedy mali zahryznúť do jazyka a počkať s analýzou zostáv na neskôr; a na druhej strane sa zase rodičia musia naučiť nechať svoje deti „trpieť“ a neupokojovať ich vetami typu „veď o nič nejde, aj tak si bola úžasná.“ Dieťa totiž dobre pozná svoju úroveň a týmto prístupom len popierate jeho emócie, čím môžete postupne stratiť jeho dôveru. Keď sa dieťa potrebuje vyplakať, je to úplne v poriadku. Takýmto spôsobom vyplaví zo systému všetky negatívne pocity a na druhý deň bude schopné úprimne prijať nielen pozitívne hodnotenie, ale aj kritiku a následne ju konštruktívne aplikovať do ďalšieho tréningu.

Čas na analýzu zostáv

Predpokladám, že všetci vieme, o čo ide – pozrieť si zostavy z poslednej súťaže a ohodnotiť svoj výkon za účelom napredovania a lepších výsledkov.  Na čo si dať pozor: Analýzu zostáv by mal robiť tréner, nie rodič. Určite pomôže, keď je trénerka zároveň aj rozhodkyňou, ako v mojom prípade, keďže v úlohe rozhodkyne sa človek vyslovene sústredí na chyby, vďaka čomu vie opraviť viac. Sú súťaže, na ktorých som s deťmi v zákulisí a so stiahnutým žalúdkom sledujem každú zostavu. Vtedy sa teším z každého prvku, ktorý vyzerá fajn a po zostave deti pochválim. Keď však sedím za rozhodcovským stolíkom, hlavne ak rozhodujem predvedenie (E), musím vnímať každú odchýlku od perfektného predvedenia, takže naozaj  prakticky vyhľadávam každú chybičku v zostave. V takom prípade som zvyčajne kritickejšia, no zároveň si aj všimnem všetky nedokonalosti a viem ich „vyčistiť.“

Tento krok je úplne zásadný, pretože video sa dá zastaviť a ukázať deťom presnú formu prvku, akú predviedli, takisto vidia držanie svojho tela a ako plynie hudba. Treba im vysvetliť, že za pokazený prvok nielen nedostali body, ale aj niekoľko zrážok od viacerých rozhodkýň a navrhnúť, ako v danej situácii môžu lepšie zareagovať – či už prvok vynechajú, ukončia ho ešte pred pádom alebo ho nejakým spôsobom zachránia. Nie je tiež na škodu ukázať im video najlepšej gymnastky v konkrétnej kategórii a podotknúť pozitíva, z ktorých si môžu brať príklad dobudúcna – akými môže byť lepšia plasticita gymnastky, presnejšie hody a chytania, či precítenie hudby.

Plán na ďalšie obdobie

Po dôkladnej analýze zostáv by sme mali mať jasnú predstavu o našej momentálnej výkonnosti. Ak sezóna nie je ukončená, je na trénerke, aby zmenila v zostavách prvky, ktoré neboli uznané na viacerých súťažiach a hlavne, aby sa sústredila na psychickú pripravenosť gymnastiek pred dôležitými kvalifikačnými a majstrovskými súťažami. Ak sme sezónu ukončili na nie úplne veselú nôtu, je na čase prepracovať tréningový plán na ďalšie obdobie. Treba si určiť, aké nové prvky sa chceme naučiť a použiť ich v zostavách, či sa potrebujeme sústrediť viac na tanečnú a výrazovú stránku, alebo tú technickú. Ja mám veľmi dobré skúsenosti s externými kondičnými trénermi či trénerkami tanca a klasického baletu, no niektoré gymnastky však lepšie reagujú na individuálne hodiny. Takéto aktivity by však vždy mal rodič konzultovať s trénerkou, aby sme dieťa zbytočne nepreťažili a nespôsobili viac škody ako úžitku.

Širšia perspektíva

Nakoniec je dobré sa zamyslieť aj nad tým, akú veľkú rolu hrá gymnastika vo vašich životoch. Ak sa niekto venuje športu odmalička, každý víkend trávi na súťažiach a má ambíciu umiestniť sa na Majstrovstvách sveta či kvalifikovať sa na Olympiádu, už aj malá „prehra“ môže znamenať prepad vo svetovom poradí, a teda ďalší rok tvrdej práce bez dostatočného ocenenia v túžbe zažiť úspech. Niet pochýb, že v takýchto prípadoch môže aj jedna nevydarená súťaž spôsobiť značné zníženie sebavedomia a spomaliť gymnastkine napredovanie. Preto je veľmi dôležité negatívne emócie spracovať a ako tréner správne zareagovať, aby sme zaručili postupný progress a budovali svojej gymnastke psychickú odolnosť.

Väčšina z nás však robí gymnastiku v prvom rade pre radosť, a preto sa niekedy treba pozrieť na situáciu s nadhľadom a uvedomiť si, že (teraz budem citovať našu trénerku Nikolu):“

„Jedno zlé umiestnenie ťa predsa nerobí horším človekom.“